ŠKOLA v Lipovníku (1925).
Do roku 1912 žiaci z Lipovníka chodili do školy pešo do susedných Vozokán. Moji rodičia spomínali, že v tom čase keď oni chodili do školy sa museli učiť v maďarskom jazyku. Ani na chodbe sa nemohli rozprávať po Slovensky. Otec začal chodiť do školy v roku 1897 a matka v roku 1900. Od roku 1912 sa začalo učiť v Lipovníku a to v súkromnom dome. Bolo to v dome, ktorý sa nachádza oproti vchodu do kultúrneho domu, v ktorom dovtedy býval žid menom Blöw, potom rodina Pavla Kollára. Ako prvá tam učila mladá učiteľka z Nitry, ktorej meno nepoznáme. Neskôr tam pôsobil aj učiteľ Kľučka zo Šelpíc. Školská dochádzka v súkromných domoch skončila v školskom roku 1924/1925. Súčasná školská budova i s bytom bola postavená v roku 1925. V školskej kronike sa uvádza, že jej výstavba začala 1. júna a stavba sa ukončila 30. augusta 1925. Od 1.septembra 1925 sa začalo vyučovať v novej škole. Školu dal postaviť štát za spoluúčasti obce. Prvou učiteľkou tu bola Margita Bundzelová po vydaji Ludvighová, druhým, učiteľ českej národnosti Příbik. Medzi významných riaditeľov školy, ktorí v škole dlhšie pôsobili bol Gejza Boc, Jozef Zachara rodák z Nemčíc, Jozef Vasilovčík rodák z Urminiec a Jozef Jančovič Lipovnícky rodák. Oni majú zásluhu i na vedení školskej kroniky. Bola iba jedna učebňa a preto sa žiaci rozdelili do dvoch skupín. Jedni sa učili dopoludnia a druhí popoludní. Hovorilo sa im „malí“ a „veľkí“. Pozemok školy bol od začiatku ohradený drôteným plotom a na dvore boli vysadené ovocné stromy – jablone, čerešne i slivky. Bola tu i záhradka na zeleninu. Pri vchode do školy dodnes stojí mohutná lipa, ktorú i s lipami susediacimi pri kríži dal zasadiť v roku 1934 riaditeľ školy Jozef Zachara pri 15 výročí tragickej smrti Milana Rastislava Štefánika. Do roku 1946 bola škola 8 – triedna.V školskom roku 1946/1947 zostala 5 triedka. Šiestaci, siedmaci a ôsmaci boli preradení na Bojnú. V júli 1957 zasiahol školu blesk. Prerazil povalu, poškodil elektroinštaláciu.Nik nebol zranený. Na druhý deň sa búrka zopakovala a blesk udrel do stodoly Štefana Zaťku na Malej strane. Tá zhorela do tla. V škole bola žiacka aj obecná knižnica Neskoršie sa obecná knižnica oddelila a bola umiestnená v malej miestnosti kultúrneho domu. Okrem riaditeľov školy sa tu vystriedalo i 15 pomocných učiteliek.Najdlhšie učila „malých“ Eleonóra Zacharová, neskoršia manželka riaditeľa školy Jozefa Zachara – pätnásť rokov. Desať rokov Amália Jančovičová, manželka riaditeľa Jozefa Jančoviča. V poslednom školskom roku 1976/77 v škole učil 1 – 5 ročník Michal Kukučka z Vozokán. V roku 1977 sa škola ruší, žiaci prechádzajú na Bojnú. Stalo sa to po 52. rokoch (1925 – 1977). Po zrušení základnej školy do roku 1987 tu bola v prevádzke Materská škola pre 15 – 20 detí. I tá bola po desiatich rokoch pre malý počet detí zrušená.
V rokoch 1927-33 za Gejzu Boca bol priemerný počet žiakov ročne 66 (29 chlapcov a 37 dievčat). V rokoch 1933-46 za Zachara 80 žiakov (40 chlapcov a 40 dievčat). V rokoch 1947-51 za Vasilovčíka po odchode vyšších ročníkov na Bojnú 53 žiakov (27 chlapcov a 26 dievčat). Od roku 1952-76 poklesol priemer pod 50 žiakov. Najviac žiakov bolo v školskom roku 1945/46 – a to 95 (49 chlapcov a 46 dievčat) a v školskom roku 1936/37 93 žiakov (47 chlapcov a 46 diavčat). Počas prevádzky školy nastúpil najvyšší počet prvákov 14.
Od postavenia školy sa na nej väčšie opravy nerobili. Až v roku 1967 za pôsobenia Jozefa Jančoviča sa prevádzala generálna oprava školy. Vymenené boli všetky okná na budove a bola postavená prístavba chodby pred vchodom do učebne. Zavedený bol vodovod a modernejšie sociálne zariadenie v školskom byte ako aj ústredné kúrenie do bytu. V triede sa kúrilo drevom a uhlím. Po zrušení materskej školy bol v budove zriadený klub mládeže a do školského bytu sa presťahovala obecná knižnica. Od roku 1955 je v učebni v prevádzke predajňa potravín, ktorej vedúcou je Jana Šliková.
